gabriel dragon

Vynechám komentár k médiami kritizovanej demokracii a slobode tlače v Rusku a pozriem sa na jednoduchý fakt a to je Navaľného volebný program s logickým záverom, ktorý z neho vyplýva /z geopolitického hľadiska/.

Elity podporujúce Navaľného v jeho opozičnom boji proti Putinovi, sú spravidla tie isté elity, ktoré podporujú ekonomické, politické a bezpečnostné oslabenie Ruska. Preto je len ťažko uveriteľné, že ak by sa k moci dostal Navaľny prípadne iný opozičný kandidát, radikálne zmenia svoju politiku a budú pracovať na budovaní Ruska ako ekonomickej a vojenskej superveľmoci. Budú napríklad Spojené štáty, všemožne sa snažiace o zrušenie projektu Nord Stream 2 po zvolení Navaľného zrazu podporovať tento projekt aby priniesol do ruského rozpočtu miliardy?

Neustála snaha o oslabenie vplyvu Ruska v hraničiacich štátoch a nerešpektovanie jeho zóny bezpečnosti, sú jednoducho fakty ktoré poukazujú na snahu západu o demontáž ruskej ekonomiky a vplyvu.

Preto je skôr pravdepodobné, že pôjde o snahu zničiť ruskú suverenitu a urobiť z Ruskej federácie vazala západných finančných a politických inštitúcií. Z tohto pohľadu je boj Ruska o zachovanie svojej suverenity všetkými prostriedkami, ktoré využíva legitímny. S čím nemusím súhlasiť, ale rovnako by sa zachoval každý štát, ktorý by mal za sebou skúsenosti Ruska z Jeľcinovej éry.

Odpoveď na otázku, akým spôsobom by mal Navaľny dosiahnuť stanovený cieľ, dáva jeho stále platný volebný program z roku 2018 pri kandidatúre na prezidenta. Po naštudovaní volebného programu vo mne zarezonovali dva body, ktoré spolu priamo súvisia.

Časť Navaľného volebného programu https://2018.navalny.com/platform/ :

„Hlboko demonopolizujeme strategické odvetvia hospodárstva, rozvinieme v nich hospodársku súťaž, čo výrazne zníži nielen ceny za služby v energetike, doprave, monopoly na verejné služby a verejné obstarávanie, ale aj úrokové sadzby z úverov ….“

Diabol sa skrýva v detailoch a kľúčovým slovom, je „demonopolizácia“ strategických odvetví hospodárstva. Inými slovami vytvorenie priestoru na privatizáciu spoločnosťami a korporáciami a to domácimi, aj zahraničnými, ktoré nakoniec môžu byť americké, nemecké či francúzske atď.

Ak Navaľny plánuje demonopolizáciu strategických odvetví hospodárstva, pravdepodobne to bude zahŕňať (pripúšťam že sa môžem mýliť), aj demonopolizáciu jedných z najväčších podnikov v Rusku – Gazprom a Rosnefť, ktoré vo svojom programe priamo spomína.

Rusko má napríklad s Čínou podpísaný kontrakt na dodávky zemného plynu v hodnote 400 miliárd dolárov do roku 2030. Stovky miliárd plynú z dodávok plynu a ropy do Európy a ostatných krajín. Do popredia sa dostávajú zisky z predaja LNG. Čo priamo naráža na záujmy zahraničných spoločností hlavne z USA.

Podiel na tomto obchode je dôvodom snahy o demonopolizáciu, týchto pre Rusko strategických odvetví. Čo môže mať za následok odliv kapitálu do zahraničia, namiesto toho, aby ostal v domácich rukách a podporoval štátny rozpočet. Príjmy z ropy a zemného plynu budú v roku 2021 tvoriť 31,9% štátneho rozpočtu RF.

Rusko využíva plyn a ropu na presadzovanie politického vplyvu vo svete a je to jeho kľúčový nástroj. Preto je takmer isté, že ak niekto presadzuje demonopolizáciu ruských strategických odvetví, má v pláne pripraviť Rusko o možnosť budovania silného suverénneho štátu a presadzovania jeho záujmov.

Preto súčasné ruské zákony výrazne sťažujú resp. zabraňujú privatizácii strategického sektora. Dekrét prezidenta Ruskej federácie zo 4. augusta 2004 N 1009 „O schválení zoznamu strategických spoločností a strategických akciových spoločností“ definuje zoznam podnikov a akciových spoločností, ktoré majú strategický význam pre udržanie obranyschopnosti krajiny a hospodárskej bezpečnosti, ktorých privatizácia (a to je podstatné v tomto príbehu), je možná iba na základe rozhodnutia prezidenta Ruskej federácie.

Pre objektivitu je nutné spomenúť, že na plynové a ropné firmy je naviazaný oligarchický sektor, ktorý odčerpáva prostriedky určené pre štátny rozpočet, čo Navaľny oprávnene kritizuje a čo je problém s ktorým by sa mal štát vysporiadať, ale podstatné je, že kľúčové rozhodovanie stále ostáva v rukách Kremľa. Ten by ale mal zefektívniť prenos ziskov z uhľovodíkov na občanov pre dosiahnutie vyššej životnej úrovne, čo sa síce podľa štatistík deje, ale ide o pomalý proces. Zároveň by tým zobral opozícii z rúk silnú zbraň.

Ďalším bodom priamo súvisiacim s hore uvedeným textom je bod o účasti Ruska v Sýrii :

Časť Navaľného volebného programu :

„Rusko prehodnotí formu svojej účasti v medzinárodnej protiteroristickej koalícii: politická podpora režimu Bašára Asada a ďalších podobných režimov nie je prioritou ruskej zahraničnej politiky, nezodpovedá dlhodobým záujmom Ruska a znižuje účinnosť boja proti terorizmu“

Pre laika a pacifistu ide nepochybne o ľúbivý text, ktorého výsledkom by opäť bolo oslabenie vplyvu Ruska a jeho hospodárske poškodenie. Každá podpora iných režimov má z pohľadu Ruska opodstatnenie.

Napríklad Sýria pritiahla medzinárodný záujem kvôli svojej centrálnej polohe na Blízkom východe, ktorá ju robí potenciálnou križovatkou pre plynovody. USA, Katar ako aj Saudská Arábia sa obávali, že Sýria by sa mohla stať tranzitnou krajinou Iránskeho plynovodu.

Priebeh vojny v Sýrii a následná vojenská prítomnosť Ruska od roku 2015, sú dôsledky pokusu o zvrhnutie režimu Bašára Asada. V roku 2013 ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom podpísala dohodu s iránskou vládou o spolupráci na prebiehajúcom rozvoji energetickej infraštruktúry. Vďaka dohode o infraštruktúre sa Gazprom stal treťou významnou ruskou korporáciou, ktorá investovala do iránskej energie po Lukoile a firme Zarubezneftov.

Priama účasť ruských firiem pri budovaní infraštruktúry zabezpečuje zisky pre štátny rozpočet RF. Prítomnosť v Sýrii je z pohľadu Ruska strategické rozhodnutie, lebo napríklad katarský plyn prechádzajúci cez Sýriu mohol byť vedený cez Turecko, s napojením sa na čiernomorskú sieť plynovodov a následne na Ukrajinskú infraštruktúru, ako sa pôvodne plánovalo a ohrozovať tak ruské dodávky plynu do Európy. Strata polovice európskeho trhu by bola silná rana pre ruský rozpočet. Takže určite ide o prioritu ruskej zahraničnej politiky.

Z pohľadu Ruska je plne pochopiteľné, že chráni svoje záujmy a investície v tomto regióne, nehovoriac o tom, že vojna v Sýrii bola výstavný festival ruského vojensko-priemyselného komplexu, čo zabezpečuje tisíce pracovných miest a miliardové objednávky.

Navaľný nemá reálnu šancu ohroziť Putina a s najväčšou pravdepodobnosťou bude nahradený a zabudnutý (aj keby moskovský súd nevydal verdikt aký vydal), ale jeho volebný program zahŕňajúci demonopolizáciu strategických odvetví so snahou o stiahnutie Ruska z jeho sfér vplyvu predikuje, čo bude cieľom budúcich opozičných postáv á la Navaľny.