gabriel dragon

8 min read

Udalosti na Ukrajine po roku 2014 pomohli mnohým Bielorusom pochopiť, čo sa stane v ich krajine v prípade, že sa k moci dostanú západom podporované opozičné strany. Snaha o demokratizáciu na jednej strane a strach z možnosti podobného vývoja, ako na Ukrajine na strane druhej, dostávajú Bielorusov do situácie, v ktorej strácajú možnosť rozumnej voľby.

Podľa niektorých voličov Lukašenkovi po 26 rokoch jednoducho vypršal dátum spotreby a občania vedia, že zmena je nevyhnutná. Navyše si Lukašenko /vraj posledný diktátor v Európe/ v minulosti svojou diplomatickou ekvilibristikou medzi Bruselom, Washingtonom a Moskvou vzťahy s Kremľom nijako nevylepšil. Tým nepomohli ani tzv. ropné vojny medzi Bieloruskom a Ruskom. Paradoxne, ho opätovne do náručia Putina dotlačil neúspešný pokus o zmenu režimu v jeho krajine a následné zavedenie sankcií zo strany západu. Opozičná líderka Cichanovská dnes volá po rozšírení sankcií, čo je vzhľadom na „zbližovací“ efekt prvej vlny sankcií, nelogický krok.

Obavy z rovnakého vývoja ako na Ukrajine sú racionálne a logické. A je to jeden z dôvodov prečo bieloruský majdan nemal takú masovú podporu a nevyšiel.

Rovnaký „modus operandi“ ako na Ukrajine

Udalosti na Ukrajine totiž aj laikom odkryli podstatu celej hry, a to že na Ukrajine nejde o samotnú Ukrajinu, ale o Rusko a jeho ekonomické  a bezpečnostné oslabenie. Odkryli vplyv mimovládnych organizácii a tok financií zo zahraničia, ktoré boli určené na „demokratizáciu“. Vďaka tomu Lukašenkov režim za pomoci Kremľa dokázali odchytiť bieloruské verzie aktivistov.

Ak sa pozrieme na vyjadrenia Bieloruských opozičníkov zistíme, že ide o snahu zaviesť takmer rovnaké reformy ako v prípade Ukrajiny – masová privatizácia, zatvorenie ruských vojenských základní, vystúpenie z CSTO /Organizácia zmluvy o kolektívnej obrane/, žiadosť o členstvo v Európskej únii a NATO. A hlavne zníženie závislosti krajiny od ruského plynu.

Volebný program Svetlany Cichanovskej s reformami bol založený na „Reanimačnom balíku reforiem“ RBR. Návrhy v mnohých ohľadoch opakujú myšlienky z Ukrajinského Reanimačného balíka reforiem z roku 2014.

Volebný program s bodmi, kde sa priamo uvádzalo vystúpenie zo spoločných organizácii s Ruskom a Ruská federácia bola vyhlásená za hlavnú hrozbu, boli z jej stránky stiahnuté. Cichanovskej volebný tím pochopil, že voliči si uvedomujú následky takýchto krokov. Ale google pamätá všetko a je ich možné dohľadať.

Dnes je na stránke s reformami zavedenie spoločnej colnej únie s Ruskom, Ukrajinou  a EÚ, ale na Ukrajine bola realita taká, že export do Ruska padol na 7% a nahradil ho export do EÚ. Ale Bielorusko nie je Ukrajina a aký dopad to bude mať na bieloruské hospodárstvo, je popísané v nasledujúcich riadkoch.

Pretrhnutie obchodných väzieb s Ruskom

V Bielorusku zamestnávajú štátne podniky viac ako 50% z celkového počtu zamestnancov a vyprodukovali viac ako 60% z celkovej produkcie krajiny. Podniky sú väčšinou závislé na štátnej podpore a z veľkej časti ich životaschopnosť závisí na finančnej podpore Moskvy.

Hlavnými výrobcami sú napríklad Belaz, MAZ /nakladače, nákladné vozidlá, podvozky a vojenská technika, autobusy/, MTZ traktory, kombajny, trolejbusy, električky. Ďalej biela technika – chladničky a mrazničky atď.

Export týchto komodít je hlavne do krajín EAHU-Euroázijskej hospodárskej únie, prevažne do Ruska. V minulom roku tvoril celkový export do Ruska 49,1%. Veľká časť obrnených vozidiel v ruskej armáde je práve z Bieloruska. Ak bude na vedenie štátu vyvíjaný tlak na oslabenie spolupráce s Ruskom a snaha o odklonenie exportu, privedie to tieto priemyselné odvetvia na kolená. Výrobky, ktoré je možné umiestniť na východných trhoch, nie sú pre krajiny EÚ zaujímavé. Ide spravidla o technicky zastaralejšie produkty s nízkou konkurencieschopnosťou. Trh EÚ určite nepotrebuje ďalšieho výrobcu nakladačov alebo autobusov nižšej technickej kvality.

Bude hroziť utlmovanie produkcie a následné zatváranie podnikov. Ak ich nepochová slabý export do EÚ, tak ich určite pochová zastavenie dotácii bieloruskej ekonomiky zo strany Ruska. Tak či tak, to bude mať za následok vysokú nezamestnanosť. V prípade bieloruských štátnych podnikov sa bavíme rádovo o stovkách tisíc ľudí bez práce. Bielorusi vedia, že západ určite nedá peniaze na udržiavanie zamestnanosti.

Privatizácia

Tak, ako na Ukrajine aj v Bielorusku je v pláne privatizácia. Tu môže zohrať úlohu domáca oligarchia, ruská oligarchia alebo zahraničné firmy, čo je ale cesta k pochovaniu bieloruského priemyslu a vytvoreniu priemyslu v Bielorusku.

Ak by mal nasledovať slovenský scenár, ako to bolo po roku 1989, štátne podniky by boli sprivatizované, následne by sa väčšina priviedla ku krachu. Domáca priemyselná výroba by bola nahradená nemeckou, francúzskou a pod.

Cestou pre Bielorusko by mohla byť inovácia a investície do rozvoja priemyslu aj pri zachovaní účasti štátu v týchto podnikoch. Bielorusko na rozdiel od Slovenska po roku 1989, má zabezpečený export svojej výroby. Ale keďže ide o spretrhanie väzieb s Ruskom, táto alternatíva nemá podporu Bruselu a Washingtonu.

Vývoj zahraničných investícii na Ukrajine, kde ich objem od roku 2015 do roku 2019 klesol o 17 %, tiež nedáva dôvod na optimizmus. Z Ukrajiny sa stala exportná krajina lacnej pracovnej sily. Odhaduje sa, že len do Poľska ich za prácou odišli viac ako 2 milióny.

Plyn a ropa

Bielorusko na rozdiel od Ukrajiny nemá vlastné zdroje uhľovodíkov. Snaha o zníženie odberov ruského plynu, čo je plánovaný scenár aj pre Bielorusko, bude mať pravdepodobne rovnaký dopad, ako na Ukrajine.

Cena plynu sa po roku 2014 prudko zvýšila, čo bolo výsledkom ochladenia vzťahov Kyjeva a Moskvy a ako aj tým, že v roku 2015 začala Ukrajina odoberať plyn z Európy. Opravte ma ak sa mýlim, ale reverzný plyn zo Slovenska je tiež ruský plyn. V roku 2018 získala Ukrajina 61% ruského plynu zo Slovenska. Navyše sa clá na distribúciu plynu v Ukrajine od 1.januára zvýšia o 80%. Vysoké ceny plynu spôsobili nárast dlžníckych domácnosti na 60%.

Tu treba zohľadniť fakt, že životné minimum je na Ukrajine vo výške 67 EUR a minimálny dôchodok 52,4 EUR. Pravdou je, že HDP rastie, ale rovnako tak je pravdou, že Ukrajina najneskôr do 15 rokov, nebude mať z čoho vyplácať dôchodky. Úroveň chudoby na Ukrajine je stále vyššia, ako pred rokom 2014 a je najchudobnejšou krajinou Európy pokiaľ ide o HDP na obyvateľa.

Späť k Bielorusku. Súčasťou bieloruských štátnych podnikov je aj závod na spracovanie ropy Belneftechim a spoločnosti na tranzit plynu. Export do EÚ je po Rusku druhým najväčším /s podielom 18,1%/ a z toho tvoria 40% minerálne produkty a výrobky chemického priemyslu. V prípade snahy o zníženie dodávok plynu a ropy z Ruska, alebo v prípade zastavenia dodávok z ruskej strany, padne bieloruský export a štát bude musieť nakupovať plyn buď z Ukrajiny, Poľska, alebo drahší skvapalnený plyn LNG z Litvy, kde sa nachádza LNG terminál v Klaipede. Hlavným dodávateľom by mali byť Spojené štáty /reč o tom bola na stretnutí Mikea Pompea a Lukašenka vo Februári 2020/. Výstavba LNG terminálu je plánovaná aj na Ukrajine.

Reformy sú v Bielorusku určite potrebné, ale cena za ne bude prudký pokles životnej úrovne a hlavne strata sociálneho štátu. Určite dôjde k deindustrializácii, no na druhej strane sa ešte viac posilní poľnohospodársky sektor. Export do Ruska bude po čase nahradený exportom do EÚ, ale potrvá 10 až 20 rokov, čo je doba jednej generácie, kým životná úroveň začne opäť rásť. A to Svetlana svojim voličom nepovedala.

Nechajte Rusku jeho sféru vplyvu

Opísané scenáre boli zhodnotené na základe vývoja na Ukrajine, čo by sa stalo v prípade, že sa k moci dostane západom podporovaná opozícia.

To všetko by sa odohralo len za predpokladu, že do procesu demokratizácie nezasiahne Rusko. Jeho bezpečnostné, ekonomické, hospodárske aj sociálne väzby na Bielorusko sú silné.

V nasledujúcich riadkoch zhodnotím hlavné fakty, ktoré dávajú Moskve dobrý dôvod hore uvedené scenáre nepripustiť.

Prvým je štátny dlh Bieloruska voči Rusku. Ten dosiahol hranicu 7,5 miliárd dolárov. Ďalším je podpísaná ruská investícia do výstavby bieloruskej jadrovej elektrárne vo výške 10 miliárd dolárov. Ďalej export ropy a plynu a ostatných komodít v hodnote približne 20 miliárd dolárov ročne, vojenské základne, ako radarová stanica v Baranoviči a komunikačné centrum v minskej oblasti. Rusko roky dotovalo Bieloruskú ekonomiku zníženými cenami plynu, ropy, pôžičkami a zrušením cieľ. Odhaduje sa, že za posledných 13 rokov táto snaha stála ruský rozpočet cez 100 miliárd dolárov.

To je cena, ktorú platí Rusko za svoju bezpečnosť. Je to posledná „obranná línia“ a v prípade, že sa k moci dostane prozápadná opozícia, v krajine budú nasadené jednotky Spojených štátov alebo jednotky NATO, čím by sa vytvorila súvislá vojenská línia zo severu od Pobaltia po Ukrajinu na juhu. Vojenské jednotky by sa priblížili priamo k hranici s Ruskom.

Bielorusko je červená čiara a pokiaľ to Brusel a Washington nepochopí a nenechá Rusku jeho sféru vplyvu, tak výsledkom bude, že Rusko-Bieloruská Únia sa zmení na tvrdú Rusko-Bieloruskú Federalizáciu s jednou hlavou štátu a určite ňou nebude Lukašenko.

Odstrašujúcim faktorom pre západ je rozmiestnenie ruských vojenských a policajných jednotiek na území Bieloruska.

Tento proces už začal. Prvým zrealizovaným krokom je podpísanie dohody, podľa ktorej bude ruská národná garda pomáhať bieloruským policajtom pri riešení otázok štátnej a verejnej bezpečnosti. Ďalej podpísanie dohody v boji proti terorizmu a extrémizmu, pod ktorú platí ochrana palivových a energetických zariadení, kontrola v oblasti obehu zbraní, zabezpečenie silových podporných opatrení na boj proti kriminalite, atď. Dohoda má 6 mesačnú výpovednú lehotu, pokiaľ sa jedna zo strán rozhodne ukončiť spoluprácu.

Tieto konkrétne kroky sú výsledkom snahy o majdanizáciu Bieloruska. Predpokladám, že EÚ to začína chápať a podpora Cichanovskej zo strany Bruselu bude klesať. O to viac ale bude Svetlana žiadať podporu od Washingtonu…