gabriel dragon

Ak uznáme, že Spojené štáty sú stále svetovým hegemónom – ekonomickým a vojenským a s celosvetovým vplyvom, musíme si zároveň uvedomiť základnú premisu. A to, že hegemón nemôže dovoliť inému celku, štátu, či zoskupeniu krajín ich rozvoj na takú úroveň, aby sa sám dostal do ohrozenia. Jednoducho povedané, Spojené štáty musia urobiť všetko preto, aby zlikvidovali svoju konkurenciu.

Spojenectvo Ruska a Číny je jednoznačným zlyhaním zahraničnej politiky USA a jej spojencov. Eurázia získava silu, ktorú už Západ nie je schopný kontrolovať a prichádza o svoju dominanciu. Tú posilňuje aj skupina BRICS, ktorej členom sa chce stať čím ďalej tým viac štátov. Toto zlyhanie je fatálne a z pohľadu Spojených štátov ostávajú len dve možnosti. Prispôsobiť sa novej ekonomickej a vojenskej realite – kde má ešte Európa šancu na spoluprácu hlavne s Čínou – alebo oslabiť konkurenčný celok silou. Problémom je, že dochádza čas.

Dlhotrvajúce absurdné pokusy a otvorené vyjadrenia západných politikov o podmanení si Ruska, prinesú zdrvujúci vojnový konflikt. Skúsme si aj napriek tomu predstaviť, že budeme na rozdiel od Napoleona a Hitlera úspešní a podarí sa nám priviesť jadrovú veľmoc ku kapitulácii, bez toho aby sme zničili svet. Budeme vedieť ovládať celé Rusko aj s jeho zdrojmi. Skončí sa rivalita a traumy studenej vojny, ktoré pretrvali do dnes.

Vytvoríme bezpečný priestor, bez ohrození, bez nepriateľa, s nekonečnými zdrojmi fosílnych palív, ktoré aj tak časom vymeníme za zelenú energiu. Peniaze minuté na armádny rozpočet NATO určené k útoku na Rusko, alebo jeho demokratizáciu ak chcete, budú použité na rozvoj ruskej infraštruktúry, vzdelanie a zdravotníctvo.

Utópia, však? Predstava, že americký vojensko-priemyselný komplex produkujúci miliardové zisky zrazu prestane fungovať, lebo nebude mať nepriateľa, je samozrejme nereálna. Pre lepšiu predstavu – Watsonov Inštitút z Brownovej univerzity, udáva výdavky Spojených štátov len na vojnu v Afganistane v rokoch 2001-2021 vo výške 2,1 bilióna dolárov, pre piatich najväčších vojenských dodávateľov. Pre ešte lepšiu predstavu je to číselne 2 100 000 000 000 USD.

Takže čo bude nasledovať? Teória, že sa Čína pridá k západnému ťaženiu a za odmenu ovládne Sibír a regióny, na ktoré si robí historický nárok, ma zásadnú trhlinu – premisu z úvodu článku. Čína sa nemôže dostať k sibírskym zdrojom fosílnych palív /už súčasné platené dodávky uhľovodíkov z nej robia svetového výrobcu/, rozvíjať ďalej svoj vojensko-priemyselný komplex a ekonomiku z jedného jediného dôvodu – platí, že hegemón USA nemôže dovoliť Číne stať sa hegemónom. NATO po kapitulácii Ruska bude stáť na severných hraniciach Číny a bude predpokladať, že Pekingu to nebude vadiť?

Čína má dnes druhý najväčší vojenský rozpočet na svete, hneď po USA. Jeho výška na rok 2023 bola odhadnutá na 224 miliárd dolárov. Je piatym najväčším exportérom veľkých zbraní. Už v roku 2021 sa objavila informácia, že Čína buduje viac ako 100 raketových síl v púšti provincie Gansu, ktoré pravdepodobne pojmú medzikontinentálne raketové strely.

Rozoberieme Rusko a čo ďalej, položil si niekto túto otázku? Priblížime sa na hranicu ďalšieho nepriateľa, ktorý je tiež jadrová veľmoc s 1,4 miliardami obyvateľov a ekonomickými pákami na zničenie ekonomiky celého sveta. Tento krok bude automaticky znamenať užšiu vojenskú spoluprácu Číny s Iránom a pravdepodobne s Indiou, ktorá aj napriek lavírovaniu na geopolitických váhach pochopí, že bude ďalším terčom.

Mali by sme sa vrátiť na začiatok a použiť jediný možný nástroj – diplomaciu. Absencia vytvorenia bezpečnostného formátu, ktorý by bol prijateľný pre obe strany, NATO aj Rusko, nás doviedla až sem. Stav na východe Ukrajiny je realita a je výsledkom zlyhania diplomacie a zahraničnej politiky na oboch stranách.