Založ si blog

Iniciatíva Tri moria a médiami opomenutý samit s vystúpením prezidentky Zuzany Čaputovej

Pravdepodobne v záplave COVID informácií, možno jednoducho pre zdanie nepodstatnosti a možno účelovo, ostal minulotýždňový samit iniciatívy TRI MORIA v Estónsku pre väčšinu našich médií bez povšimnutia. Kvôli opatreniam sa samit konal prevažne formou videokonferencie a fyzicky sa na ňom zúčastnili len traja prezidenti – z Estónska, Poľska a Bulharska.

Nieže by išlo o prevratný samit, ale je to dobrá príležitosť na priblíženie tohto projektu. V článku prejdeme stručným zhodnotením vystúpenia pani prezidentky, následne faktami ohľadom zoskupenia TRI MORIA a urobíme malú analýzou opodstatnenia tejto iniciatívy.

Estónsko, ako predsednícka krajina pre rok 2019-2020 plánovalo samit v lete, ako je dobrým zvykom od prvého samitu v roku 2016, ale kvôli corona opatreniam bol samit presunutý na 19.-20. októbra. Ak niekto čaká, že budem k vystúpeniu pani prezidentky chrliť síru, tak bude sklamaný. Objektívne musím zhodnotiť, že komunikácia s moderátorom samitu (aj keď dopredu pripravená vrátane položených otázok), bola v kategórii „konečne sa nemusím za prezidenta hanbiť“ a v porovnaní s vystúpením pána premiéra One time Next time, bola vysoko profesionálna. V krátkosti išlo o zhodnotenie dôvodov účasti Slovenska na tomto projekte, ktoré zahŕňajú rozvoj infraštruktúry, medzištátnej spolupráce a dosiahnutie spoločných cieľov.

Zdroj : youtube

 

TRI MORIA /THREE SEAS alebo 3SEAS/

Toľko k bulváru, poďme na fakty. Čo je iniciatíva TRI MORIA? Myšlienka spoločného priestoru krajín medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom, nie je nová. Najbližšie k nej má projekt Medzimorie, ktorý bol iniciatívou Poľska zo začiatku 20. storočia, konkrétne poľského štátnika Jozefa Pilsudského a jednalo sa o návrh federácie štátov Litvy, Lotyšska, Estónska, Bieloruska, Česko-Slovenska, Fínska, Juhoslávie, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Občas sa ako prvotný projekt zvykne udávať tzv. Malá dohoda, medzi krajinami Česko-Slovenska, Juhoslávie a Rumunska, ale toto zoskupenie malo prioritne zamedziť obnove a rozpínavosti Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne a podľa môjho názoru je k aktuálnemu projektu TRI MORIA najbližšie práve poľský projekt Medzimorie. Aj súčasná iniciatíva je poľskou iniciatívou s podporou Spojených štátov, za účasti dvanástich krajín – Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska, Rumunska, Litvy, Lotyšska a Estónska.

Zdroj : vlastné

Oficiálne je toto zoskupenie krajín strednej a východnej Európy politickou a ekonomickou platformou pre rozvoj regionálnych projektov v oblasti infraštruktúry, energetiky a digitálnej interakcie.

Neoficiálne dôvody najlepšie zhrnul prezident Chorvátska Zoran Milanovič. Podľa jeho názoru je hlavným cieľom projektu TRI MORIA, ktorý vznikol počas vlády Baracka Obamu, prinútiť krajiny regiónu k nákupu amerického skvapalneného zemného plynu LNG a pokus o izoláciu Ruska. „Týmto spôsobom sa nebudem podieľať na izolácii Ruska, myslím si, že je to hlúpe a škodlivé pre Chorvátsko.“ Chorvátsky prezident sa na samite nezúčastnil a nahradil ho premiér Andrej Plenkovič s presne opačným názorom.

Spoločný fond 3SIIF

Spomínaný chorvátsky premiér Andrej Plenkovič zároveň potvrdil, že sa jeho krajina stane členom fondu TRI MORIA / 3SIIF / a investuje sumu 20 miliónov EUR. Samotné Poľsko spolu s Rumunskom do fondu vložili 500 miliónov EUR. Fond poskytuje možnosť vkladov aj súkromným investorom a jeho cieľová suma je 5-6 miliárd.

Občas je v médiách skreslene udávaná informácia, že Spojené štáty sú ochotné prispieť v maximálne výške 1 miliardy. Áno, ale za predpokladu, že avizovaná 1 miliarda bude 30% z vložených investícií, tz. ak by krajiny a investori prispeli sumou 3,4 miliardy, USA by na oplátku vložili 1 miliardu.

Samotné zriadenie fondu teda znamená, že krajina ktorá je jeho členom, investuje prostriedky daňových poplatníkov, mimo platieb odchádzajúcich do spoločnej kasy EÚ a investované peniaze budú slúžiť na realizáciu projektov / ich zoznam je na konci článku /

Okrem Chorvátska potvrdila účasť na tomto fonde väčšina krajín. Slovensko účasť nepotvrdilo, rovnako ako Rakúsko a Česká republika.

Fond má v súčasnosti 913 miliónov EUR.

LNG a USD

Ako bolo spomenuté, ide hlavne o energetický sektor a zníženie závislosti na Rusku tým, že sa dobuduje infraštruktúra terminálov a potrubí pre dodávky skvapalneného plynu LNG, dodávaného hlavne z USA. Rozvoj dodávok skvapalneného zemného plynu zahŕňa napríklad terminály v poľských Svinoústí, litovskej Klaipede a terminál na chorvátskom ostrove Krk, odkiaľ bude možná distribúcia plynu do ostatných krajín. Poľsko má navyše rozpracovaný projekt plynovodu z Nórska, ktorý by mal byť dokončený v roku 2022, práve v termíne keď Poľsku končí zmluva s Ruskom na prevádzku plynovodu JAMAL. To je aj dôvod tlaku Ruska a Nemecka na ukončenie plynovodu Nord Stream 2, kde pod hrozbou sankcií a nátlaku zo strany USA kvitne nekalá hospodárska súťaž, navyše s naratívom o bezpečnostnej hrozbe.

Faktom je, že sa Spojené štáty dlhodobo snažia prekaziť projekty plynovodných potrubí z Ruska. Príkladom je tlak na Bulharsko a Srbsko pre napojenie na plynovod TurkStream. Konkrétne v prípade Srbska, sú šance na ukončenie odoberania ruského plynu minimálne, nakoľko 51% srbského Gastransu vlastní dcérska spoločnosť Gazpromu, ostávajúcich 49% vlastní Srbijagas.

Ako prepraviť LNG

Diverzifikácia dodávok plynu, ako cieľ Európskej únie, Spojených štátov nakoniec aj zoskupenia TRI MORIA, ale znamená dopravu skvapalneného plynu do terminálov lodnými tankermi. Aké má tento spôsob výhody a nevýhody?

Najprv doprava – Zemný plyn má v prirodzenej forme veľký objem. Preto  sa na prepravu využíva skvapalnený plyn (Liquefied Natural GasLNG). Proces prebieha nasledovne : Plyn sa potrubím dopravuje do terminálu, prevažne vybudovanom na pobreží, kde sa plyn prudko ochladí na teplotu -162 °C , čím sa zmenší jeho objem približne 600 krát. Presne sa 1 m3 skvapalneného plynu = 584 m3 zemného plynu v plynom zložení. To umožňuje prepravu na špeciálne upravených plavidlách-lodných tankeroch, ktoré počas prepravy musia udržiavať teplotu plynu na stanovenej hodnote -162 °C. V podstate sú tankery obrovské termosky. Ale aj napriek tomu dochádza k jeho otepleniu a straty počas prepravy sú kvôli odparovaniu približne 5-7%. Tanker má priemernú kapacitu 170-tisíc m3 LNG. Po regazifikácii má tento plyn objem, ktorý predstavuje týždennú spotrebu Portugalska alebo Slovenska.

Výhodou je, že dodávateľov LNG je niekoľko a konkurenčná súťaž znamená možnosť vyjednania lepšej ceny. Rozrastajúca sa sieť terminálov umožňuje „vykladanie“ plynu na rôznych miestach v rôznych krajinách a dodávky plynu nie sú závislé na technickom stave potrubia, resp. jeho funkčnosti. Ale samotný proces dopravy, skvapalnenia a regazifikácie naznačuje, že ide o drahšiu variantu ako preprava plynu potrubím.

Cena LNG

Nasledujúce čísla som spracovával ešte minulý rok pre potreby iného článku, ale hodnoty by mali sedieť. Takže, aká je cena LNG ? Všeobecne je veľmi problematické dohľadať cenu za LNG, nakoľko sú ceny predmetom obchodného tajomstva. Má sa však za to, že cena je o 20-30% vyššia ako pri skvapalnenom plyne. Niekedy sa zvykne deklarovať cena LNG, ako mierne drahšia oproti bežnému plynu. Je to dané tým, že sa udáva „čistá cena“ bez dodatočných nákladov. Príklad Tisíc kubíkov amerického zemného plynu stojí priemerne, nie menej ako 106 dolárov (USD) + 15 percent k tomu, čo je 122 USD. Náklady na skvapalnenie vyjdú na 79 USD, transport na 39 USD. Výsledkom je cena 240 USD. Veľký vplyv na cenu má aj dĺžka prepravy. Napríklad preprava z polostrova Jamal, je lacnejšia ako z USA, Trinidadu a Tobaga alebo Kataru.

LNG a zelená ekonomika nejdú dohromady

V neposlednom rade je nutné zhodnotiť aj ekologickú stránku takejto prepravy, keďže sa pod tlakom EÚ zavádzajú emisné kvóty a zvyšuje sa tlak napr. na výrobcov automobilov kvôli produkovaniu CO2. Na základe nasledujúcich faktov si vytvorte názor, či ide do kopy zelená ekonomika a dodávky LNG.

Väčšina nákladných lodí, hlavne tankery na prepravu surovín používajú vznetové motory, ktoré spaľujú ropné destiláty – zemný plyn, benzín, topné oleje, motorovú naftu. Pre ilustráciu: Jeden šestnásť valcový dielový motor výletnej lodi, spotrebuje za hodinu 5212 litrov nafty. Loď ma takéto motory dva. Za deň je to 250 tisíc litrov paliva. Samozrejme, tieto motory nemajú filtre pevných častíc, nakoľko sa na námornú dopravu nevzťahujú také prísne normy ako na pozemskú prepravu. Fakt : 16 najväčších lodí produkuje viac znečistenia, ako všetky autá sveta.

V súčasnosti výrobcovia lodí začínajú raziť cestu pohonu LNG, prípadne Hybrid, ale na obmenu všetkých lodí so vznetovými motormi používajúcich naftu a topné oleje na alternatívne palivá si ešte počkáme.

Záver k projektu TRI MORIA

Výhodou diverzifikácie dodávok plynu je možnosť štátu lepšie manévrovať a zabezpečovať dodávky koncovým užívateľom a priemyslu aj v prípade výpadku dodávok stabilným potrubím.

Nevýhodou je vyššia cena dovážaného skvapalneného plynu, namiesto lacnejšieho ruského plynu. Ak bude cena naozaj vyššia, premietne sa do ceny tovarov a služieb.

Ďalšou výhodou, ak sa to dá tak nazvať, je vyjednávacia sila zoskupenia dvanástich krajín voči samotnej EÚ a protiváha nemecko-francúzskemu tandemu. Cena za to je vplyv Spojených štátov v krajinách TROCH MORÍ a vytvorenie „proamerického východného bloku“. Lebo ak niekto masívne investuje do infraštruktúry pre LNG, čaká návratnosť tejto investície.

Budúcnosť projektu bude tiež závisieť aj od výsledku prezidentských volieb v USA.

Nie je to len o plyne. Dôležitou súčasťou iniciatívy je vybudovanie cestnej a železničnej infraštruktúry. Jej dobudovanie bude mať pozitívny dopad na ekonomiku regiónu. Prioritou je cestné spojenie z litovskej Klaipedy až po grécky Solún, pod názvom VIA CARPATIA. Na území Slovenska bude prechádzať cez Košice. Realizácia cestnej výstavby, železničnej výstavby, plynovodov a terminálov, výstavba veží GSM atď. si vyžaduje miliardy EUR. Pri súčasnom financovaní projektov pomocou fondu TRI MORIA mám za to, že financovanie len z tohto fondu nebude stačiť. Pre dokreslenie – 15 km dlhý diaľničný úsek D1 Budimír-Bidovce stál približne 200 miliónov EUR. Plánovaný plynovod Eastring prechádzajúci Slovenskom a spájajúci Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko má odhadované náklady 2,6 miliardy EUR, poľský projekt Baltského potrubia z Nórska sa odhaduje na 1,5 miliardy EUR. A ak si pozrieme nižšie uvedený zoznam projektov, tak v hre je rádovo viac, ako avizovaných 5-6 miliárd, teda projekty musia byť spolufinancované Európskou úniou, prípadne súkromnými spoločnosťami.

 

Zoznam 77 projektov iniciatívy TRI MORIA podľa krajín :

 

Bulharsko: (3)
1. Tunel pod Petrohanským priesmykom
2. Obnova projektových parametrov železničnej trate Ruse-Varna
3. Rozšírenie Chiren UGS

 

Česko: (1)
1. Spojenie Dunaj – Odra – Labe

 

Chorvátsko: (16)
1) Výstavba diaľnice A5
2) Regulačné práce na Dunaji
3) Terminál pre ropu a plyn v prístave Ploce
4) Rekonštrukcia železničného úseku
5) Výstavba druhej koľaje
6) Úsek Sava IW medzi Jaruge – Novi Grad
7) Terminál LNG na Ostrov KRK
8) Modernizácia a rozvoj infraštruktúry prístavu Rijeka, rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení – kontajnerový terminál Adriatic Gate (POR2CORE-AGCT)
9) Projekt Rijeka – Záhrebský hlbinný kontajnerový terminál
10) Modernizácia infraštruktúry prístavu Rijeka – Systém prístavného spoločenstva (POR2CORE-PCS)
11) Modernizácia infraštruktúry prístavu Rijeka – Terminál všeobecného nákladu (POR2CORE-GCT)
12) Modernizácia Rijeky Prístavná infraštruktúra – povodie Rijeky (POR2CORE – povodie Rijeky)
13) Modernizácia infraštruktúry prístavu Rijeka – terminál pre prepravu hromadného nákladu Bakar (POR2CORE-BCTB)
14) IAP
15) program NP-BBI
16) kompresorová stanica 1 v chorvátskej prepravnej sústave

 

Estónsko : (4)
1. Železničná Baltica
2. Via Baltica
3.Spustenie regionálneho terminálu LNG v Paldiski 4. Výstavba 500MW estónskeho PHES

 

Maďarsko: (15)
1. Výstavba 2. koľaje medzi Sopronom a Györom, Fáza 0: Úsek Sopron – Harka vrátane zvýšenia kapacity uzla Šopron.
2. Výstavba trojuholníkovej trate Zalaszentiván (HU)
3. Rekonštrukcia a zvýšenie kapacity trakčných staníc v Maďarsku
4. Modernizácia železničného spojenia medzi vnútrozemským Freeportom Budapešť a koridorom hlavnej siete (rekonštrukcia železničného mosta Gubacsi a modernizácia železničného spojenia vedúce do prístavu) – funguje.
5. Príprava elektrifikácie na železničnej trati Zalaszentiván – Nagykanizsa (HU)
6. Výstavba nového cestného mosta cez Tisu v oblasti Záhony
7. Severojužný plynový koridor – rozšírenie existujúcej kapacity medzi Maďarskom a Slovenskom
8. ROHU – Druhá fáza
9. Zahájenie maďarsko-amerického pilotného projektu v Maďarsku so zameraním na využitie vodíka
10. Ťažba nekonvenčného plynu
11. Elektráreň CCGT s výkonom 500 MW, ktorá nahradí elektráreň Marta
12. Vývoj solárnej elektrárne s fotovoltaikou 130-260 MW
13. Rozvoj inteligentných elektrických sietí
14. Rozvoj infraštruktúry vysokovýkonného výpočtového systému (HPC), zriadenie a prevádzka ekosystému HPC v regióne CEE-n
15. Prispôsobenie veží GSM-R na 5G

 

Lotyšsko: (8)
1. Rail Baltica
2 Vývoj projektu veternej farmy
3. Zavedenie inteligentných technológií vonkajšieho osvetlenia
4. Vývoj a implementácia riešení mobility
5. Výstavba Salaspils-Baltezers v rámci projektu Via Baltica
6. Výstavba pobrežného terminálu LNG
7. Rozvoj cezhraničnej siete optických vlákien
8. Rozvoj cezhraničnej siete dátových centier

 

Litva: (8)
1 Prepojovacie vedenie pre plyn Poľská republika – Litovská republika (GIPL)
2. Integrácia a synchronizácia elektrickej sústavy pobaltských štátov s európskymi sieťami
3. Vikingský vlak
4. Železničná Baltica
5. Via Baltica
6. Nákup NEZÁVISLOSTI FSRU (Klaipėda Terminál LNG)
7. Cezhraničné dopravné koridory 5G pre pripojenú a automatizovanú mobilnú CAM v Pobaltí
8. Inštalácia zariadení na uskladnenie elektriny (200 MW)

Poľsko: (10)
1. Prepojovacie vedenie pre plyn Poľská republika – Litovská republika (GIPL)
2. Via Carpatia
3. Diverzifikácia zdrojov dodávok plynu a integrácia plynovej infraštruktúry v regióne troch morí s realizáciou projektu Baltského potrubia a krížovej – hraničné prepojenia Poľská republika – Slovenská republika a Poľská republika – Ukrajina
4. U-priestor, priestor s nízkou nadmorskou výškou ako nová oblasť hospodárstva. Stredoeurópsky predvádzač dronov (CEDD)
5. Baltský – Jadranský koridor základnej siete TEN – T
6. Digitálna diaľnica 3 Seas
7. Železnica Baltica
8. Tržnica 3SI
9. „Jantárový“ koridor nákladnej dopravy
10. Dunaj – Odra – Labe Spojenie

 

Rumunsko : (7)
1. BRUA
2. Prepravná burza v regióne 3SI
3. Digitálna platforma na monitorovanie hydrografických základní v regióne 3SI
4. Via Carpatia
5. FAIRway Dunaj
6. Rail-2-Sea „Modernizácia a rozvoj železničnej trate Gdansk (PL) – Constanța ( RO) “
7. Riešenia interoperability pre digitalizovaný a udržateľný energetický sektor v oblasti 3SI v oblasti skladovania energie

 

Slovensko: (3)
1. Eastring
2. Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SK / CZ
3. Diaľnica D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec

 

Slovinsko: (6)
1. plynové prepojovacie vedenie HU-SI
2. pilotný projekt 5G PPDR – pomoc pri katastrofách v rámci verejnej ochrany
3. SINCRO.GRID
4. Výstavba 2. železničnej trate medzi Koperom a Divačou
5. Rekonštrukcia Ľubľanského železničného uzla (LRJ)
6. Systém zmierňovania povodňových rizík a rizík sucha v Adrii

Rusko-podnestersko-moldavský pat a efekt kindervajca

03.12.2020

Vyjadrenie novozvolenej prezidentky Moldavska Maii Sandu o stiahnutí ruských vojakov z medzinárodne neuznanej Podnesterskej moldavskej republiky /PMR/, nachádzajúcej sa na území Moldavska, je možné brať len ako politický folklór, nie ako reflektovanie politickej reality. Prečo požaduje ich stiahnutie, aké budú následné kroky a prečo si touto aktivitou môže Moldavsko [...]

Izrael ako ďalší aspekt vo vojne o Karabach

23.11.2020

Na to aby sme pochopili úlohu Izraela v konflikte Arménska a Azerbajdžanu o Náhorný Karabach sa musíme preniesť o 12 rokov späť a pripomenieme si konflikt Gruzínsko – Južné Osetsko. Gruzínsko-Južné Osetsko 2008 Rusko podporovalo separatistov z Južného Osetska a susedného Abcházska, ktoré ležia na území Gruzínska a v ktorých žije početná ruská menšina. [...]

Dohoda o ukončení vojny v Náhornom Karabachu – slovenský preklad

13.11.2020

Ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pashinyan podpísali dohodu o ukončení vojny v Náhornom Karabachu. Rusko do regiónu vyšle 1960 mierových síl a Arménsko stiahne svoje jednotky. Text dohody bol zverejnený na webovej stránke Kremľa : „My, prezident Azerbajdžanskej republiky I. G. Alijev, predseda vlády Arménskej [...]

NAKA, Národná kriminálna agentúra, polícia

Dvaja z akcie Judáš idú do väzby, ďalší prídu na rad neskôr

05.12.2020 22:14

Sudkyňa rozhodla o vzatí do väzby dvojice z osôb, ktoré obvinili a zadržali v rámci policajnej akcie Judáš.

súd Pezinok Kuciak  pojednávanie spis

Na Slovensku dochádza k masívnej deštrukcii právneho štátu, varuje 14 sudcov

05.12.2020 18:24

Štrnásť sudcov vyzýva prezidentku, vládu, Národnú radu a predsedu Súdnej rady, aby nepošliapavali odkaz demokracie.

ihličie, vianočný stromček

V Piešťanoch ukradli vianočný stromček z čarovného lesa

05.12.2020 18:09

Z vianočných trhov na Námestí slobody v Piešťanoch zmizol v noci na sobotu vianočný stromček.

kladivko, knihy, váha, spravodlivosť, súd

Česká polícia urobila raziu v budove Vrchného súdu pre korupciu

05.12.2020 15:24

Detektívi z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) v sobotu zasahovali v budove Vrchného súdu v Prahe.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 13
Celková čítanosť: 18642x
Priemerná čítanosť článkov: 1434x

Autor blogu

Kategórie