Srbsko. Aj napriek informačnému smogu ohľadom udalostí z 90.tych rokov, ktorý mal v našich očiach poškodiť Srbsko a jeho obyvateľov, si s odstupom času čoraz viac ľudí uvedomuje, že minulé skutočnosti neboli čierno-biele, ako nám bolo prezentované. Pravdy sú vždy tri. Pravda jednej zúčastnenej strany, pravda tej druhej strany a skutočná pravda.
Tak je tomu aj v súčasnosti, keď je vedenie Srbska terčom kritiky kvôli svojim blízkym vzťahom s Moskvou.
Srbsko som v minulosti navštívil a ako jeden zo slovanských národov, má u mňa stále miesto v kategórii „bratských“ krajín. V tomto článku sa pokúsim čo najstručnejšie opísať jeho momentálnu situáciu. Tej som sa začal venovať v článku EÚ a EAHU alebo Monopoly pre dospelých, kde je detailnejšie popísaná pozícia Srbska z ekonomického a bezpečnostného pohľadu a ktoré je malým bojiskom o vplyv zo strany EÚ a Ruska. Dnes prinášam doplňujúce informácie a vnútropolitický pohľad, nakoľko sa koncom apríla budú konať v krajine parlamentné voľby. Vzhľadom na rozsah tejto témy, som sa zameral na informácie, ktoré podľa môjho názoru, najviac vystihujú súčasnú situáciu.
Srbsko ako kandidátska krajina na vstup do EÚ, má zároveň podpísanú zmluvu s Euro-ázijskou hospodárskou úniou EAHU, čím sa jej vzťahy s Ruskom, Bieloruskom a ostatnými krajinami EAHU ešte viac prehĺbili. Z pohľadu Srbska je tento krok čisto pragmatický a ide o rozvoj hospodárstva a udržanie bezpečnosti, keďže sa nachádza v obklopení krajín NATO, resp. jeho budúcimi členmi. Ako udáva srbský prezident Alexander Vučič, ide o rozhodnutia suverénnej krajiny. Otázkou ale je, do akej miery si túto suverenitu Srbsko udrží aj po vstupe do EÚ. Srbsko by rado čerpalo ekonomické výhody z členstva v EÚ, ale bezpečnostné výhody zo vzťahu s Ruskou federáciou. Najlepšie situáciu dokresľuje výrok prezidenta Vučića : „Srbsko sa bude naďalej snažiť o členstvo v EÚ, zostane vojensky neutrálne a naďalej bude spolupracovať s NATO aj Ruskom“. Pre lepšiu orientáciu poďme k základným ekonomickým faktom.
Ekonomika
HDP Srbska je na úrovni 42 miliárd, čo je menej ako polovica HDP Slovenska. Rast HDP je na úrovni 4% a verejný dlh klesol za posledné 4 roky o 20%. Najvýznamnejším obchodným partnerom je EÚ – až 67% vývozu a 60% dovozu
Srbsko podpísalo prístupovú zmluvu k EU v roku 2008 a jej členom sa stane pravdepodobne v roku 2025. Prístupová zmluva s Euroázijskou hospodárskou úniou bola podpísaná na jeseň v roku 2019. Minulý rok dosiahol Srbský vývoz do Ruska 1 miliardu dolárov. Rast miezd – z 331 EUR v roku 2010 na 480 EUR v roku 2019.
Silnou stránkou Srbska je IT sektor. Ten dosiahol v roku 2019 rekordnú hodnotu 580 miliónov EUR a vývoz softvéru v krajine dosiahol takmer 1,4 miliardy EUR.
V novembri bol otvorený posledný 22 km úsek, na novej 87 km dlhej diaľnici. Stavba v náročnom teréne si vyžiadala výstavbu 87 mostov a 5 tunelov. /my sme nedokázali dokončiť jeden tunel/
Srbsko otvorilo Čibuk1, čo je najväčší veterný projekt na západnom Balkáne. Vetrená farma sa rozkladá na 37 km2 s kapacitou 158 MW a poskytne energiu pre 113 000 domácností.
V lyžiarskom stredisku Kopaonik na hranici s Kosovom nedávno otvorili najdlhšiu umelú zjazdovku v Európe, takmer kilometer dlhú a obsluhovanú vlastnou sedačkovou lanovkou. V zimnej sezóne disponuje stredisko 55 km lyžiarskych zjazdoviek
Z nášho pohľadu ide o chudobnejšiu krajinu, navyše s množstvom problémov, ale započaté reformy a stimuly prinášajú hospodárske výsledky. Jedným zo stimulov je napríklad zavedenie nízkej, len 15% dane z príjmu právnických osôb. Vďaka tomu sa zvyšuje počet zahraničných investícií a to, nie len z krajín EÚ, ale aj spomínaného Ruska a Číny.
Srbsko sa podieľa na tranzite plynu pomocou plynovodu Turkstream, ktorý prechádza jeho územím a z jeho tranzitu získava srbský rozpočet 180 miliónov EUR ročne.
Dôležitým faktorom je domáca zbrojná výroba /10 výrobných závodov/, ktorú si Srbsko dokázalo ponechať. Armáda zo zahraničia nakupuje len tie zbrane a vybavenie, ktoré nedokáže sama vyrobiť. Silným zbrojárskym podnikom v krajine je Krušik, vyrábajúci aj rakety vzduch-zem BR1-57, zem-zem 107 mm a protitankové strely 2T a 2F s exportom do 70 krajín sveta. Pre firmu s 3200 zamestnancami je plánovaná dotácia na vývoj vo výške 10 miliónov EUR.
Dotácia mala firme pomôcť pri vývoji a vykryť straty spôsobné „špionážnou aférou“, kde opozičný blok pre Srbsko obvinil vedenie z nezákonného predaja zbraní v továrni. Následkom čoho boli následne zrušené podpísané zmluvy a k podpisu nových nedošlo. Podľa niektorých srbských médií išlo o klasickú vojensko-priemyselnú špionáž, keď prinútili zamestnanca, aby ukradol a odfotografoval dokumentáciu.
Srbská vláda vyhlásila, že obranný priemysel krajiny vyviezol v roku 2018 strelné zbrane a strelivo v celkovej hodnote 897 miliónov dolárov
Nie je „progresívec“, ako „progresívec“
Tak ako väčšina štátov, aj v Srbsko má problém s korupciou. Opozícia kritizuje vládnucu stranu /Srbskú progresívnu stranu/ aj prezidenta Aleksandra Vučića. Vučić, ako jej predseda, opätovne doviedol Srbsku progresívnu stranu do parlamentu /v predčasných voľbách roku 2016/ a stal sa premiérom. Tohto postu sa vzdal po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2017 a nastúpil do úradu prezidenta. Srbská progresívna strana, je stredo-pravá konzervatívna strana. Európska únia privítala zvolenie Vučića za prezidenta, no na druhej strane je kvôli svojim postojom, neraz terčom kritiky zo strany EÚ aj Spojených štátov. Napríklad, aj pre vyjadrenie, že nedovolí zo Srbska urobiť utečenecký tábor.
Pár príkladov pre lepšie dokreslenie situácie :
Veľvyslanectvo USA v Srbsku uviedlo, že sa obáva, že Srbsko získava ruské vojenské vybavenie a vyzvali Belehrad, aby odstúpil od dohôd, ktoré by mohli viesť k sankciám – Srbsko už chráni svoj vzdušný priestor pomocou protilietadlových raketových systémov Pantsir-C1 nakúpených z Ruska. Ďalej očakáva dodanie tankov T-72 a obrnené transportéry BRDM-2, ako aj 4 ks stíhačiek MiG-29 z Bieloruska.
Uznanie suverenity Kosova, je pre Srbsko tabu a preto sa to na neho skúša z každej strany. Nedávno mu bol kosovským „ministrom“ pre európsku integráciu ponúknutý prístup k moru, ktorý Srbsko nemá a to z prístavu Drač v Albánsku. Hoci sa jedná o dôležitý tranzitný uzol, po vzhliadnutí mapy musí byť každému súdnemu človeku jasné, že prístup k moru, ku ktorému sa musíte dostať cez ďalšie dva štáty / Kosovo a Albánsko alebo Čiernu Horu a Albánsko/ je nezmysel.
Srbsko sa nebráni dialógu o nezávislosti Kosova, ale podstatnou podmienkou tohto dialógu je zrušenie a rozpustenie kosovskej armády, vytvorenej aj napriek rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č.1244.
Okrem Kosova sa hovorí aj o časti Srbska – Vojvodine, kde sú snahy o autonómiu. Ale vzťahy Srbska s okolitými štátmi, sú aj kvôli náboženským rozdielom, téma na samostatný článok.
U nás „Sviňa“ u nich „Vládca“
Prezident Vučić je kritizovaný za to, že sa zmocnil médií a začal útoky na opozíciu a novinárov. Táto kritika prerástla začiatkom minulého roka do organizovaných protestov, na ktorých sa mu dávalo za vinu napadnutie opozičného politika Borka Stefanoviča neznámymi útočníkmi. Podľa niektorých médií, boli tieto protesty organizované a niesli známky farebných revolúcií. Riaditeľ úradu srbskej vlády k opozičným protestom: „Nedovolíme v tejto krajine Majdan ani Caracas“
Média v Srbsku sú v rukách súkromných spoločností, hoci štát má v niektorých médiách významný podiel na vlastníckej štruktúre, ako sú denníky Politika a Večernje Novosti. Na trhu tlačených médií dominujú dve skupiny – Ringiel Axel Springer a Adria Media Group
Boj proti Vučićovi prešiel do ďalšej fázy, ktorá je v poslednej dobe v móde. Istá produkčná spoločnosť natočila o prezidentovi Vučićovi dokumentárny film s názvom „Vládca“. Údajne na objednávku srbskej opozície. Film mal za úlohu poškodiť obraz prezidenta, zdiskreditovať a vykresliť ho ako autoritárskeho vládcu. Podľa srbských médií bol tento film financovaný Európskou komisiou. Tá vyplatila produkčnej spoločnosti sumu 93 548 EUR.
Ak som situáciu v Srbsku pochopil správne, nasledujúce voľby v Apríli opäť vyhrá Srbská progresívna strana Aleksandra Vučića, ktorá má podporu väčšiny obyvateľstva.
Celá debata | RSS tejto debaty