gabriel dragon

Ako bolo spomenuté v prvej časti článku, Arktída je zdrojom obrovského množstva nerastných surovín. Pre Ruskú federáciu je v súčasnej dobe najdôležitejšou komoditou zemný plyn, ktorého objem v ruskej časti arktického šelfu, sa odhaduje na 69,5 bilióna m3.Od toho sa odvíja doprava – Severná námorná trasa, ďalej fungovanie ruského aj zahraničného priemyslu a samozrejme zaistenie bezpečnosti v tomto regióne. Nárastom ťažby a výstavby infraštruktúry sa navýšila aj aktivita spravodajských služieb v tomto regióne a vojenská prítomnosť všetkých zainteresovaných štátov. Úvod dnešnej časti by mal byť bližší pohľad na ťažbu plynu, technické informácie ohľadom jeho prevozu a výstavby nových ťažobných polí. Druhá časť bude obsahovať malý exkurz do aktivít Nórska a Ruska v tomto regióne.

Spomínaný skvapalnený plyn LNG, tvorí podstatnú časť prímov do štátneho rozpočtu Ruskej federácie. V roku 2018 sa v Arktíde vyprodukovalo 10,6 milióna ton LNG. Podľa odborníkov sa do roku 2040 zvýši celosvetový dopyt po zemnom plyne o viac, ako 40% a rast LNG sa môže zvýšiť až na 70%. (Za predpokladu, že sa ekonomika nedostane do recesie). Väčšia produkcia LNG automaticky znamená viac prepravy. Preto firma Sovcomfort ohlásila objednávku na výrobu 15 tankerov na prepravu LNG. Výrobcom by mali byť lodenice Zvezda.

Spôsob prepravy LNG pomocou tankerov
Zemný plyn má v prirodzenej forme veľký objem. Preto sa na prepravu využíva skvapalnený zemný plyn LNG (Liquefied Natutal Gas). Skvapalnenie zemného plynu prebieha nasledovne. Plyn sa z ťažobného poľa prepravuje potrubím do terminálu, prevažne vybudovanom na pobreží. V termináli sa plyn prudko ochladí na teplotu -162°C. Tým, sa jeho objem zmenší približne 600 krát (1m3 skvapalneného plynu=584m3 plynu v plynom zložení). Po skvapalnení prebieha plnenie do pristaveného tankera. Ten je v podstate plávajúca termoska a musí udržať teplotu skvapalneného plynu počas prepravy, na -162°C. Vplyvom otepľovania sa plyn odparuje, čím vznikajú straty na úrovni 5-7%. Moderné tankery dokážu prepraviť 170-tisíc m3 LNG.

Hlavné technické parametre tankera ARC7:
Nákladná kapacita – približne 170 000 metrov kubických LNG
Výkon pohonnej jednotky – 45 MW
Rýchlosť v otvorenej vode – 19,5 uzlov
Rýchlosť na ľade s hrúbkou 1,5 m – 5,5 uzlov
Primárne palivo – LNG, s dvojpalivovým dieselovým elektrickým pohonným systémom vybaveným tromi jednotkami „Azipod“

Preprava plynu pomocou tankerov sa využíva hlavne v prípadoch, kde je nutné zásobenie plynom bez potrebnej infraštruktúry, tj. plynovodov a pri absencii ložísk, ktoré by zabezpečovali dodávky v dostupnej vzdialenosti.

zdroj: Wikipedia, JoachimKohlerBremen

Kvôli kratšej prepravnej trase, je doprava LNG do Európy z ruského Jamalu, alebo z Ust-Lugy podstatne ekonomickejšie riešenie ako doprava plynu z USA. V prípade EÚ ide o diverzifikáciu dodávok plynu a snahu o nezávislosť na ruskom plyne. Ďalšími dodávateľmi LNG do Európy sú: Trinidad a Tobago, Katar, Omán, Egypt, Alžírsko, Nigéria, Angola, Jemen, Austrália, Malajzia a Indonézia. Európska únia má vybudovanú sieť terminálov pre dovoz LNG. Vyčlenená suma na projekty infraštruktúry súvisiacej s LNG je v prípade EÚ v hodnote 638 miliónov EUR.

Najväčší výrobca zemného plynu
Najväčším nezávislým výrobcom zemného plynu v Rusku je firma NOVATEK. NOVATEK má 34 dcérskych spoločností a vo väčšine z nich je 100% vlastníkom. Jej pôsobnosť sa sústreďuje v Jamalo-Neneckom regióne a vlastní 63 licencií na prieskum a produkciu. NOVATEK vykonáva komerčnú výrobu zemného plynu, kondenzátu plynu a ropy, až na 22 poliach po celom regióne.

Pole Zapolyarnoye (Novy_Urengoy), zdroj: Wikipedia

Jamal LNG (dcérska firma NOVATEKu) zastrešuje ťažbu v Jamalskom regióne. Momentálne sa dokončuje 4 výrobný závod spoločnosti. Už boli postavené tri, s kapacitou 5,5 milióna ton skvapalneného plynu LNG. Štvrtý mal byť uvedený do prevádzky v januári 2020 a je určený pre produkciu 1 milióna ton LNG. Chybou projektu sa posunulo spustenie štvrtého závodu, kvôli nevyhovujúcim rúram, ktoré nedostatočne odolávali nízkym teplotám. Mesačné straty sa kvôli tejto chybe projekčnej kancelárie odhadujú na 900 miliónov rubľov – 12 miliónov EUR. Len pre zaujímavosť odviedla firma NOVATEK v roku 2018 do štátnej kasy na daniach, licenciách a nájomnom až 103,785 miliónov rubľov, čo je takmer 1,5 miliardy EUR.

Investície
V januári 2019 uzavrel NOVATEK zmluvy na dodávku zariadení v hodnote viac ako 5 miliárd dolárov. V júni 2019 podpísali ruský prezident Vladimír Putin a japonský premiér Shinzo Abe dohodu, podľa ktorej Tokio investuje 3 miliardy dolárov do rozvoja arktického projektu LNG-2 (ďalší projekt NOVATEKu).

Ako bolo spomenuté v I.časti o Arktíde, aj Čína má svoj podiel v spoločnosti Jamal LNG. Pravdepodobne sa tiež zúčastní projektu Novateku – Arctic LNG-2. Investície do tohto projektu sa odhadujú na približne 10 miliárd dolárov.

Ruská vláda chce zintenzívniť prieskum ropy aj vo východných arktických regiónoch krajiny, kde zavedie nulovú ťažobnú daň na prvých 12 rokov pre nové projekty. Na troch obrovských ropných poliach sa ide investovať 10 biliónov rubľov – 144 miliárd EUR. Ťažba v tomto regióne ma zmysel pre zabezpečenie surovín do regiónu Ázie a Tichomoria.

Nie len plyn, ale aj uhlie
Z Jamalského prístavu Sabetta sa stáva multifunkčný uzol Severnej námornej trasy NSR. Okrem LNG bude možné prostredníctvom neho exportovať zrno za Sibíri, kovy z Uralu, ropné produkty z Tatrstanu a Baškortostanu a uhlie z Kuzbassu. Uhlie je ďalšou kľúčovou komoditou, ktorého zásoby sa v Arktíde sú v stovkách miliónov ton. Keď v niektorých krajinách sa od ťažby uhlia ustupuje, v Rusku jeho produkcia od roku 2011 neustále rastie. Celkovo sa v Ruskej federácii v roku 2018 vyťažilo 439,3 milióna ton. Z toho pripadá takmer 80% ťažby, sibírskej federálnej oblasti. Ďalšou arktickou oblasťou so zásobami a ťažbou uhlia sú Špicbergy. Ostrovy sa nachádzajú mimo NSR, ale sú predmetom Nórskych a Ruských záujmov.

Špicbergy – Svalbardská zmluva
Ťažba uhlia bola kedysi hlavným priemyselným odvetvím Svalbardu (alebo Špicbergy – pôvodný holandský názov). Súostrovie na Svalbarde zahŕňa niekoľko veľkých ostrovov a viac ako tisíc malých ostrovov, ktoré sa nachádzajú na hranici rusko-nórskych území v Severnom ľadovom oceáne. Osady na Svalbarde boli v minulosti založené ako firemné mestá. Nórska ťažobná spoločnosť na svojom vrchole zamestnávala približne 1000 pracovníkov. Ťažbu uhlia využívalo viacero štátov (Anglicko, USA, Švédsko a Holandsko), ale tie sa ťažby neskôr vzdali a ostali len Nórsko a Rusko. V súčasnosti pracuje v banskom priemysle len asi 300 zamestnancov.

Dôvodom možnosti ťažby uhlia cudzími štátmi na území, ktoré patrí Nórsku je Svalbardská zmluva. Parížska zmluva z roku 1920 garantuje všetkým signatárom rovnakú slobodu prístupu a vstupu na územie Svalbardu, z akéhokoľvek dôvodu do vôd, fjordov a prístavov. Garantuje slobodné realizovanie všetkých námorných, priemyselných, ťažobných a obchodných operácii na základe absolútnej rovnosti. To znamená, že ktorýkoľvek štát môže na tomto území napríklad ťažiť, alebo podnikať, pokiaľ je to v súlade s Nórskym právom. V súčasnosti je stranami dohody viac ako 50 krajín, medzi nimi aj Slovensko, ako nástupnícky štát po Česko-Slovensku, ktoré túto zmluvu podpísalo tiež. S trochou irónie, budeme mať využitie pre našich baníkov z Hornonitrianského regiónu v prípade potreby. Originál znenie Svalbardskej zmluvy nájdete TU

Na Svalbarde sa nachádza aj Globálna Semenná Banka, v ktorej sú uchované vzorky semien a osív, v prípade regionálnych alebo globálnych kríz. Semená sú uložené pri teplote -18 ° C. Podľa údajov z roku 2018, sa v nej nachádza 983 524 vzoriek.

Globálna semenná banka, zdroj: wikipedia, Miks

Podstatnou informáciu je, že územie Švalbardu je síce Nórskym územím a Nórsko je čelnom NATO, ale tieto ostrovy sú podľa spomínanej zmluvy, demilitarizovaným územím. Celkovo na území Svalbardu žije približne 2800 obyvateľov, z toho je viac ako polovica Nórskej národnosti – cca 55%, zbytok je Ruskej – cca 40% a ostatnej národnosti. Každý občan má svojho ľadového medveďa, keďže ich na Špicbergoch žije údajne okolo 3000. Nachádzajú sa tam 4 prístavy, ale hlavnými centrami sú Longyearbyen – s väčšinovou nórskou komunitou a Barentsburg – s väčšinovou ruskou komunitou. Medzi mestami neexistuje cestné spojenie, preto sa na prepravu využívajú prevažne snežné skútre a vrtuľníky. Budúcnosť ostrovov je skôr v rozvíjaní cestovného ruchu a rybolove, ako v ťažbe uhlia. V každom prípade ide o dôležitý kus do skladačky v arktickom regióne, keďže sa tu stretávajú záujmy Nórska, ako člena NATO a Ruska.

zdroj : wikipedia Bjørn Christian Tørrissen

Malé hry tajných služieb Ruska a Nórska
Čas od času sa objavia informácie, kde sa obe strany osočujú z prítomnosti spravodajských služieb v arktickom regióne. Podobne, ako v prípade z Murmanska o ktorom informoval aj britský denník The Telegraph. Ruský prístav Murmansk je kľúčovým logistickým uzlom pre Severnú námornú trasu a nachádza sa na pevninnej časti Arktídy, neďaleko Nórskej hranice. Nórsky výrobca betónu Olen Betong, obvinil nórsku vládu a rozviedku z neúspešného pokusu naverbovať jeho dvoch zamestnancov ako špiónov v Rusku. Podľa jeho vyjadrení sa nórska tajná služba niekoľkokrát pokúsila urobiť z jeho zamestnancov informátorov. To sa malo diať v priebehu posledných desať rokov. Neopatrným konaním tajná služba pritiahla na seba pozornosť Moskvy. Výsledkom je, že výrobca betónu prišiel o lukratívnu zmluvu v Rusku a porušil zákon. V Murmansku boli jeho dvaja zamestnanci zatknutí a vypočúvaní, následne boli vyhlásení za nežiadúce osoby. Zaujímavý bol komentár istého bezpečnostného analytika, ktorý podotkol, že princíp tajných služieb je v tom, že sú tajné. Zdroj tvrdí, že Olen Betong požaduje náhradu od nórskej vlády vo výške 140 miliónov nórskych korún (cca 13 mil. EUR). Následne prebehol súd, na ktorom mal byť jedným zo svedkov Frude Berg, ktorý bol v Rusku odsúdený na 14 rokov za špionáž, ale minulý rok bol vydaný do Nórska počas výmeny špiónov. Podobné aktivity sa teda odohrávajú na oboch stranách.

Krížnik Admirál Kuznecov – Murmansk, zdroj: wikipedia Art Navsegda

Možno si spomeniete na „aféru“ z apríla minulého roku, keď nórski rybári narazili na zvláštnu bielu veľrybu. Tá sa objavila v prístavnom meste Hammerfest. Išlo o bieluhu, ktorá mala na sebe zvláštny postroj a plávala v tesnej blízkosti rybárskych lodí. Po sňatí postroja sa údajne v jeho vnútri našiel nápis „Zariadenie Petrohradu“. Podľa nórskej strany prešla bieluha pravdepodobne Ruským špeciálnym výcvikom a bola označovaná za ruskú špionážnu veľrybu. Faktom je, že v 80.rokoch v Sovietskom zväze existoval program na výcvik delfínov pre vojenské účely. Ten pravdepodobne v určitej forme funguje dodnes, ale v prípade „špionážnej“ bieluhy išlo skôr o „útek“ z výcviku, ako o ostrý test, inak by ruská strana asi ťažko nenechala na popruhu nápis „Zariadenie Petrohradu“

Elektronický boj – kontrola Severnej námornej trasy
Samozrejmosťou v tomto regióne sa stávajú vojenské manévre a elektronické prieskumné operácie. Rusko v minulom roku opakovane prevádzalo raketové testy pri nórskom pobreží. Nórsko a Fínsko zase obvinili Rusko z rušenia signálu GPS počas cvičenia NATO.

Ruské systémy pre rušenie GPS signálu Murmansk-BN boli nedávno nasadené na Ruskom polostrove Kola a na Kamčatke. Dokážu blokovať krátkovlnnú komunikáciu po celej
Severnej Námornej Trase
Dosah systému je od 5000km do 8000km v závislosti od poveternostných podmienok. Ďalším podobným systémom je Krasucha-2 a Krasucha-4, vďaka ním je možné rušiť satelitné komunikácie, GPS navigáciu a komunikačné kanály

Krasucha-2, zdroj: wikipedia, Vitaly.V.Kuzmin

Naopak Nórsko si svoju kontrolu nad časťou Arktídy zabezpečuje aj pomocou radaru GLOBUS. Za finančnej podpory USA sa modernizuje tento radarový systém, ktorý je umiestnený vo Vardø. Pôvodný radar GLOBUS bol postavený na konci 80. rokov. Nový a modernizovaný systém GLOBUS by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2022. Je pod správou Nórskej spravodajskej služby (NIS) a vykonáva dohľad a kontroluje dianie v celom regióne. Systém GLOBUS údajne, nie je súčasťou protiraketového obranného systému USA ani inej krajiny.

zdroj:vlastné

Nórsko opakovane žiada posilnenie aktivít NATO v tomto regióne a tak ako v roku 2018 aj v tomto roku sa konajú rozsiahle cvičenia na území Nórska. Ako uviedol veliteľ Ruskej Severnej flotily Alexander Moiseev, zvýšil sa, nie len počet prebiehajúcich operačných a bojových výcvikových akcií zo strany NATO, ale aj ich rozsah. Vo všeobecnosti sa počet takýchto udalostí NATO v arktickom regióne zvýšil o 17% a spravodajské činnosti o 15%.

Veľa štátov, aj tých, ktoré nie sú arktickou krajinou, považujú Arktídu za veľký medzinárodný región a odmietajú rešpektovať výlučné hospodárske zóny. Obrovské nerastné bohatstvo je dôvodom investícii Ruska na obranu tohto regiónu a Arktída je ďalším poľom na šachovnici hybridných vojen.