gabriel dragon

Nie je to tak dávno, vlastne v roku 2014, keď európska elita dostala pomyselnú facku od americkej administratívy pri tvorení novej ukrajinskej politickej reality.

Victoria Nuland, americká diplomatka pre európske a euroázijské záležitosti, ktorá sa zúčastnila tzv. majdanu v Kyjeve, v telefonáte s americkým veľvyslancom na Ukrajine Geoffreyom Pyattom diskutovala o stratégii, ktorá sa má použiť na dosiahnutie dohody medzi Janukovyčovou vládou a opozíciou vedenou bývalým boxerom Vitalijom Kličkom a v tomto telefonáte vyslovila dnes už ikonickú vetu „F*ck EU“, čím dala jasne najavo postoj k požiadavkám EÚ v tejto veci.

Druhú, ale o to väčšiu facku dostali európske elity po tom, čo ich USA vynechalo z rokovaní s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine v týchto dňoch.

Ak niekto do tejto chvíle pochyboval, že je to nie je vojna medzi USA a Ruskom, tak tieto rokovania sú zdravotnou kartou celého konfliktu.

Možnosť ukončiť vojnu má ten, kto ju kontroluje. Ukrajina závislá na zahraničnej finančnej a technickej pomoci tu podľa americkej administratívy, k tomu tiež nemá čo povedať.

Zatiaľ čo európska ekonomika po roku 2014 a po zavedení protiruských sankcií začala stagnovať, tá americká prudko rástla. Spoločná krivka grafu ekonomickej výkonnosti sa začala oddeľovať v neprospech európskej ekonomiky.

Ďalším faktorom bolo odstrihnutie sa od lacnejších ruských energií a prerušenie dodávok plynu cez Nord Stream, čo pomaly likviduje európsky priemysel. Oba faktory poklesu európskej ekonomiky boli výsledkom krokov bývalých amerických administratív. Predlžovanie konfliktu by preto podľa logického záveru nemalo byť v záujme Európy.

O čom ale vypovedá fakt, že k rozhovorom nebolo prizvané vedenie EÚ ? Hlavne o tom, že zahraničná politika EÚ nemá suverenitu, vážnosť a rovnocennosť s tou americkou. Je to dostatočná facka na prebratie európskych politických elít, ktoré doteraz vykonávali politiku USA na európskej pôde?

Kiež by to mu tak bolo. Je totiž ťažké sledovať ako sa pôvodne dobrý projekt spojenej Európy (s momentálne zlým vedením) mení na chromú kačku svetovej ekonomiky a vplyvu. Technologický skanzen bez sily a peňazí.

Kritika je na mieste a nie pre snahu zavrhnúť EÚ, práve naopak. Mali by sme chcieť, aby sa stala opäť silnou ekonomickou, vedeckou a geopolitickou silou vo svete. Ak to má znamenať že sa po facke konečne preberie, tak nech ich dostane viac. Nech máme aj „F*ck EU 3.0“

Emancipácia EÚ nemusí nutne znamenať odstrihnutie sa od obchodných a bezpečnostných väzieb s USA. Emancipácia môže konečne znamenať vlastnú cestu v zahraničnej politike, ktorú nám administratíva nového prezidenta USA svojím momentálnym nezáujmom o Európu ponúka ako na zlatom podnose.

To, či to európske politické špičky pochopili uvidíme v najbližších mesiacoch.