zdroj : Autor: Thomas Blomberg – Vlastní dílo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=4536714Na to aby sme pochopili úlohu Izraela v konflikte Arménska a Azerbajdžanu o Náhorný Karabach sa musíme preniesť o 12 rokov späť a pripomenieme si konflikt Gruzínsko – Južné Osetsko.
Gruzínsko-Južné Osetsko 2008
Rusko podporovalo separatistov z Južného Osetska a susedného Abcházska, ktoré ležia na území Gruzínska a v ktorých žije početná ruská menšina. V 90.tych rokoch oba regióny vyhlásili nezávislosť. Ruská podpora separatistom v tomto konflikte bola aj odpoveď na posilnenie amerického vplyvu v Gruzínsku. Začiatkom roku 2007 gruzínsky prezident Michail Saakašvili na tlačovej konferencii uviedol, že „nič nemôže zabrániť vstupu Gruzínska do NATO“. Konflikt následne vyvolal preteky o kontrolu nad ropovodmi a plynovodmi z Kaspického mora.
V noci 8.augusta 2008, presne v deň začatia olympijských hier v čínskom Pekingu, zahájilo gruzínske delostrelectvo bombardovanie Južného Osetska s cieľom dobyť hlavné mesto Činvali.
Ako uvádza istý izraelský server odvolávajúc sa na vojenské zdroje – gruzínske tanky a pechota s pomocou izraelských vojenských poradcov útočili na Činvali. Gruzínsky prezident ešte v minulom roku požiadal súkromné izraelské bezpečnostné firmy o vojenských poradcov, odhaduje sa až 1000, na výcvik gruzínskych ozbrojených síl v bojovej taktike, vzdušných, námorných, obrnených a delostreleckých zbraní. Poskytli tiež pokyny pre ústredné vojenské spravodajstvo. Gruzínsko z Izraela nakúpilo zbrane a systémy elektronického boja.
Dôvodom tejto podpory bol záujem Izraela o kaspické ropovody a plynovody, ktoré prechádzajú z Azerbajdžanského Baku, cez Gruzínsko do Turecka : Baku-Tbilisi-Ceyhan BTC a odtiaľ do Izraelského ropného terminálu v Aškelone, ďalej pozemným ropovodom Aškelon-Eilat do červeného mora. Odtiaľ môžu tankery prepravovať ropu a plyn na Ďaleký východ. Prioritou bolo zabezpečenie ropy do tureckého terminálu Ceyhan a nie do ruskej siete. Izrael si uvedomoval citlivosť Moskvy na ropnú otázku v tomto regióne a ponúkol Rusku podiel na projekte, ale bol odmietnutý.
V septembri 2009 oznámila nezávislá vyšetrovacia komisia Európskej únie stanovisko, podľa ktorého vojnu vyvolalo Gruzínsko.
Dôležitým faktorom tohto konfliktu je aj ropovod Baku-Supsa britského BP, prechádzajúci cez Gruzínsko do čiernomorského prístavu Supsa.
10.júla 2015 pohraničná stráž Južného Osetska, ktorú neuznalo Gruzínsko, ale ktorú uznáva Rusko, presunula štátnu hranicu s Gruzínskom v regióne Shida Kartli o 500 metrov. Tým časť ropovodu Baku-Supsa skončila na území Južného Osetska, de facto pod kontrolou Moskvy. Prienik úseku Baku-Supsa do zóny zodpovednosti Južného Osetska, s ktorým Azerbajdžan nemal uzavretú dohodu o tranzite ropy, významne zvyšoval prepravné riziká.
zdroj : Autor: Thomas Blomberg – Vlastní dílo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=4536714
Arménsko-Azerbajdžan 2020
V roku 2020 v konflikte o Náhorný Karabach je Izrael na strane Azerbajdžanu, s ktorým má dlhodobé kontrakty na dodávky vojenskej techniky. Jedným z príkladov je zmluva na dodávku zbraní štátneho izraelského podniku Israel Aerospace Industries pre Azerbajdžan v hodnote 1,6 miliard dolárov. Ide prevažne o útočné drony, ktoré boli využívané na útoky proti Arménsku v Náhornom Karabachu. Arménsko na základe týchto skutočností odvolalo svojho veľvyslanca z Izraela.
Ropovod a plynovod Baku-Tbilisi-Ceyhan BTC je pre dnešnú tému kľúčový. Ako bolo spomenuté, ropovod ústi v Azerbajdžanskom Baku, prechádza Gruzínskom do Turecka a odtiaľ do Izraela a Izrael je jedným z najväčších odberateľov ropy z tohto ropovodu.
Izrael a Turecko v konflikte o Karabach
Ide o kontrolu nad zdrojmi a preto som presvedčený, že odsúhlasená Turecká vojenská prítomnosť v Azerbajdžane, kde sa nachádza 50 miliárd barelov ropy a takmer 300 biliónov m3 zemného plynu, bude pre Rusko strategickou chybou (z Baku vedie ropovod Baku-Novorossiysk priamo do Ruska). Aj napriek konfliktom, ktoré Turecko má s USA, je stále členom NATO a navyše vedie nevypočítateľnú politiku.
Konkrétne v prípade ropovodu BTC, sú Turecko a Izrael spojencami, obaja podporujú politiku Baku. Prepravou ropy cez svoje územie vytvára Turecko finančný zisk a je dôležitým uzlom pri preprave uhľovodíkov.
Dôvodom podpory Gruzínska a moslimského Azerbajdžanu, židovským štátom Izraelom je teda hlavne kontrola nad dodávkami ropy a plynu. Pridanou hodnotou je strategická poloha Azerbajdžanu, ktorý hraničí s Iránom a poskytuje dobré spravodajské zázemie a v prípade Turecka posúva jeho vplyv ku Kaspickému moru. V prípade Izraela sa Azerbajdžan môže stať jednou zo základní, ak sa vyhrotí konflikt s Iránom.
Spojenectvo Turecka a Izraela, ale končí pri projekte ťažby plynu v Stredozemnom mori, kde má Izrael dohodu s Egyptom a Gréckom a Turecko stojí na opačnej strane barikády.